Profil školy
História školy
História našej školy
Do konca druhej svetovej vojny sa v Lučenci zdržiavalo vojsko v peknom počte – v delostreleckých či v peších kasarniach. O tejto skutočnosti svedčí aj budova našej školy, ktorá pôvodne bola súčasťou komplexu Delostreleckých kasární Františka Jozefa. Budovy boli postavené ešte za čas Rakúska-Uhorska v rokoch 1903-1905, podľa plánov architekta Karola Adlera.
Plocha budov kasární siahala od dnešnej Fándlyho ulice, Jánošíkovej ulice, Dukelských hrdinov a komplex uzatvárala Haličská cesta. Nachádzali sa tu budovy pre dôstojníkov, dôstojnícka jedáleň, telocvičňa, šermiareň, kancelárie, sklad potravín, väznica, kováčska dielňa, krytá jazdiareň, dlhá 60 m a široká 22,5 metra + priestory pre delá a povozy. Vzadu sa nachádzali aj otvorené jazdiarne, plocha pre nástup a plocha na cvičenie. Všetky budovy boli spojené chodníkmi, voľné priestory boli vysadené stromami a trávou.
Najkrajšia medzi budovami bola zaujímavo zdobená hlavná brána a administratívna budova, ktorú pre stavu Gymnázia B.S. Timravy zbúrali. Kasárne do roku 1919 niesli meno Františka Jozefa, 16. delostrelecký pluk, po vojne Československé delostrelectvo a v rokoch 1938-44 používalo kasárne Horthyho vojsko.
V septembri 1930 pri našej škole a okresnom úrade postavili slávobránu, kde vítali prof. PhDr. Tomáša G. Masaryka, prvého prezidenta ČSR, ktorý navštívil Lučenec 12.-13. septembra 1930. Podľa slov Národného týždenníka „Nebolo a nie je možné lepšie charakterizovať osobnosť Masarykovu, ako práve slovami ľudu – tatíček národa.“
Budovy boli poškodené pri bombardovaní mesta v decembri 1944.
V Štátnom archíve v Lučenci je uložený Návrh na využitie objektu bývalých kasární v Lučenci pre účely školské zo dňa 21. januára 1958.
Prvýkrát cez brány školy prešli žiaci 1. septembra 1958.
V roku 1982 k objektu školy pribudla tzv. nová budova. Súčasťou je aj malá cvičebňa, ktorá pôvodne mala slúžiť ako dielňa pracovného vyučovania.
Použitá literatúra
PUNTIGÁN, József a ADAMOVÁ, Mária a kol.: Losonc – Lučemec. Fiľakovo 2007
247 s, s.85-87
ISBN 978-80-89262-05-2
FOTKY: tamže s.218-.219
Roth Simon, 1910
Bicskei Zoltán, 1910